Podľa jedného prieskumu ľudia rozmýšľajú a uvažujú o energiách pre svoju domácnosť priemerne 5 minút za rok. Väčšinou len keď im príde faktúra, aj to len pozrú výslednú sumu. Mnohí dokonca ani presne nevedia, koľko vlastne za energie platia. Je to niečo ťažko uchopiteľné a príliš si nedokážeme predstaviť, koľko zaplatíme za vaňu teplej vody, večer sledovania televízneho prijímača či ročnú prevádzku chladničky. Elektromer dobre ukrytý v rozvodnej skrinke na rozdiel napríklad od taxametra nezobrazuje spotrebu v eurách, ale v „nejakých“ kilowatthodinách a navyše, všetky vyúčtovania energií sú skutočne náročné na pochopenie. A aj preto sa nesnažíme do toho preniknúť hlbšie. Vo veľkej väčšine to berieme ako niečo dané, čo aj tak nemôžeme zmeniť. Síce pochopiteľné, ale ono to nie je celkom tak. Takže už tým, že toto čítate a hľadáte informácie, je zrejmé, že sa zaujímate sa o túto oblasť viac a nie je vám to ľahostajné. Čo je určite prvý a najzákladnejší krok, nájsť si trochu času pomedzi mnohým iným zamyslieť sa. Jednak koľko vlastne platíte za energie a následne, ako by sa dalo ušetriť, aké sú možnosti a čo by sa tým dalo získať.

Ale k téme. Dotácie sa poskytujú na solárne (termické/tepelné) kolektory, fotovoltaické (elektrické) panely a ďalej tiež na kotly na biomasu, tepelné čerpadlá a malé veterné turbíny. Je však zbytočné snažiť sa využiť dotácie len preto že sú. Musí to dávať nejaký zmysel.

Ako teda zistiť, čo má konkrétne pre vás zmysel a význam? Pretože nie každému sa to musí oplatiť. Zrejme neexistuje univerzálne riešenie, ale je možné načrtnúť určitý návod, ako k tomu pristúpiť.

Ak chceme ušetriť, najskôr je dobré aspoň orientačne si ujasniť, za čo vlastne platíte a koľko. Je dobré sa zamyslieť a prípadne si aj presnejšie spísať, koľko vás ročne stojí plyn alebo iné palivo na kúrenie, elektrina, prípadne teplá voda. Možno vás to samých prekvapí.

Domácnosti najviac vynakladajú za vykurovanie, ktoré predstavuje priemerne 60 – 65 % všetkých nákladov, potom za prípravu teplej vody (i keď je táto položka často skrytá v iných) a následne za elektrické spotrebiče. A také varenie je zvyčajne tou najnižšou položkou. Na účtoch a faktúrach, ktoré dostávate, to takto rozdelené nie je, napríklad plyn sa používa na vykurovanie, teplú vodu aj varenie, a elektrina sa môže využívať aj na ohrev teplej vody.

Celková spotreba energií priemernej domácnosti môže byť za rok 15 000 – 25 000 kWh a náklady za energie sú zväčša 1 000 – 2 000 € ročne.

Aké sú ceny energií

• Orientačná cena energie zo zemného plynu je približne 0,06 až 0,07 €/kWh.
• Cena elektriny je priemerne 0,15 €/kWh.
• Energia z palivového dreva vychádza na 0,03 – 0,05 €/kWh. Drevo má tabuľkovo výhrevnosť cca. 3 – 4 kWh/kg, pri jednotkovej cene palivového dreva okolo 50 € / priestorový m³, ktorý má hmotnosť 400 – 600 kg, je to približne 0,10 € za kg dreva, teda niekde okolo 0,03 €/kWh. To je však teoretická výhrevnosť (obsah energie), reálne závisí na využití tepla zo spaľovania, čo je bežne pri starších kotloch len 50 – 70 %. Modernejšie splyňovacie dokážu využiť aj viac ako 90 %.
• Cena energie na vykurovanie z čierneho aj hnedého uhlia je zhruba 0,05 – 0,08 €/kWh pri zohľadnení účinnosti spaľovania.

Ak chceme znížiť náklady za energie, je ďalej dobré si urobiť prehľad možností, ako a na čom sa dá vlastne ušetriť, a koľko sa približne dá ušetriť. Možností je veľa, ale zameriame sa na tie, ktorých sa týkajú dotácie a pre komplexnejší prehľad aj niekoľko ďalších, ktoré dávajú najväčší zmysel. Je totiž pomerne ťažké pre laika sa v tom všetkom vyznať. Pri jednotlivých riešeniach a možnostiach každý výrobca a predajca samozrejme vychvaľuje to svoje, nájdete veľa technických parametrov, špecifikácií a odborných informácií, ktoré však samé osebe až tak veľa nepovedia. Preto sa budem snažiť pomôcť vám sa v tom zorientovať a ľudskou rečou vysvetliť.

Podľa čoho však tieto možnosti porovnať a je to vôbec možné? Jednoduchým a pritom veľa napovedajúcim prístupom je zoradiť ich podľa kombinácie prínosov, ktoré dokážu ponúknuť, a nákladov a náročnosti ich realizácie – to v podstate vyjadruje aj návratnosť investícií. Samozrejme, ak staviate nový dom je to úplne iné ako keď riešite, čo vylepšiť a zmeniť, ale princíp zostáva rovnaký.

Zdalo by sa, že keď sa najviac energie minie na vykurovanie, je rozumné sa zamerať práve na kúrenie. No práve táto oblasť je však najnáročnejšia na náklady a zložitosť riešenia, ktoré by vám prinieslo určité zmysluplné úspory. Navyše, skôr sa oplatí investovať do toho, aby teplo zbytočne neunikalo, ako do o niečo úspornejšieho alebo efektívnejšieho spôsobu kúrenia. Jednoducho v zime sa bez zemného plynu, fosílnych palív, dreva alebo iných palív na vykurovanie len ťažko obídeme, ale načo plytvať plynom alebo nakupovať elektrinu v lete, keď sa dajú oveľa ľahšie nahradiť? A pritom to môže byť v konečnom dôsledku aj lacnejšie.

Základnou myšlienkou je zamerať sa najskôr na spôsoby úspor energií, ktoré prinesú jednotkovo najvyššie úspory (aj keď možno nie absolútne) a pritom sú najmenej náročné na náklady a realizáciu. A následne postupovať k tým, ktoré sú zložitejšie, nákladnejšie a prinesú jednotkovo menšie úspory.

1. Šetrenie, zníženie spotreby

V prvom rade je dobré zamyslieť sa nad znížením spotreby energie a jej šetrením. Mnohé z nich stoja zväčša minimum námahy a prínosy sú zaujímavé. Veľa sa o nich hovorí a píše, len jeden príklad, takže do hĺbky to nemá význam v tomto krátkom prehľade rozoberať. Možností je veľa. Od vypínania spotrebičov v „stand-by“ režime, cez úsporné spotrebiče, až po zateplenie a pasívnu architektúru a mnoho ďalších možností.

Napríklad vymeniť žiarovky za LED svietidlá je to úplne najjednoduchšie, vyžaduje minimum úsilia, efekt sa prejaví okamžite, náklady sú malé a vrátia sa vám za pomerne krátky čas. A potom určite poteší, že svietenie vás bude stáť maximálne pár desiatok eur ročne. LED svietidlá totiž spotrebujú zhruba 8 až 10 krát menej elektriny ako klasické žiarovky a dnes je už veľký výber aj tých na 230 V, ktoré zaskrutkujete priamo do klasickej objímky. Pritom majú životnosť 50 000 hodín (teda takmer 6 rokov nepretržite), na porovnanie klasické žiarovky len 2 000 hodín a úsporné žiarivky približne 10 000 hodín. LED žiarovky nie sú žiadny luxus, ale úžasne výhodná „investícia“, aj keď si to veľa ľudí možno neuvedomuje.

A bolo by potom napríklad aj dosť nerozumné a nelogické napríklad montovať vyšší výkon fotovoltaických panelov len preto, aby ste nimi „zásobovali“ klasické vláknové žiarovky. To by bolo rádovo desiatky krát drahšie ako tie žiarovky vymeniť.

2. Zníženie nákladov za teplú vodu a elektrinu využitím slnečnej energie

Druhou oblasťou, ktorá je pomerne jednoduchá na realizáciu a inštaláciu a pritom ponúka rozumnú návratnosť, je využitie slnečnej energie, či už slnečnými termickými kolektormi alebo solárnymi fotovoltaickými panelmi. Síce ich využitie na vykurovanie je obmedzené, ale zaujímavo týmto spôsobom dokážete znížiť náklady na prípravu teplej vody a prípadne elektriny.

Okrem toho, slnečná energia je najdostupnejšie využiteľná, oproti iným možnostiam je jej využitie najperspektívnejšie z hľadiska „čistoty“ energie a teda minimálnym dopadom na bezprostredné aj globálne prostredie, ďalej je slnečná energia spomedzi obnoviteľných zdrojov najhojnejšia a taktiež je jej využívanie výhodné z hľadiska nákladov a potenciálu úspor pre domácnosť, inými slovami, pomeru výkon – cena. A s dotáciami sa aj bariéra prvotnej investície ešte výrazne znižuje.

Teplá voda – solárne kolektory

Príprava teplej vody je často skrytou položkou, na ktorú vám samostatná faktúra nechodí. Často si to ani sami neuvedomíte, pretože je to skryté v účte za plyn alebo elektrinu. Pritom to nie je vôbec zanedbateľná položka. Ak by ste mali merač plynu alebo elektriny priamo na bojleri, uverili by ste. Napríklad ak máte bojler na elektrinu so šnúrou do zásuvky, za 10 – 15 € si môžete kúpiť digitálny merač spotreby elektriny, ktorý zapojíte do medzi bojler a elektrickú zásuvku. Veľa ľudí bolo veľmi prekvapených, keď to urobili a zistili, koľko z faktúry za elektrinu „zožerie“ bojler.

Navyše, riešenie prípravy teplej vody je oveľa jednoduchšie ako vykurovania. Teplú vodu na rozdiel od kúrenia potrebujeme aj v lete a v teplejších mesiacoch jari a jesene. A práve vtedy je dostupného aj najviac slnečného žiarenia.

Stále sú najlepším riešením prípravy teplej vody slnečné kolektory, aj keď vás môže niekto presviedčať, že je to „prežitok“ a tým najlepším riešením sú fotovoltaické panely. Môže sa zdať, že tieto technológie si konkurujú, a takto sa to niekedy aj prezentuje, opak je však pravdou. Ideálne, keď sa tieto technológie dopĺňajú, stále je a ešte nejaký čas aj bude lacnejšie a praktickejšie teplú vodu ohrievať solárnymi termickými kolektormi ako elektrinou z fotovoltaických panelov. V skutočnosti je využívanie elektriny z fotovoltaických panelov na ohrev teplej vody tak trochu plytvaním, aj keď samozrejme vždy lepšie, ako ju vôbec nevyužiť. Dôvodom „propagovania“ toho, že fotovoltaické panely sú „výhodnejšie“ na ohrev teplej vody, je jednoduchý, aj keď nie zjavný na prvý pohľad. Elektrinu je problém skladovať, preto sa hľadá rozumný spôsob jej využitia a uplatnenia. Do siete sa ju odovzdávať neoplatí, skladovanie v batériách nie je lacné a je nepraktické, preto sa priam núka ju „uskladniť“ v teplej vode. Pritom však napríklad potrebujete 3 krát väčšiu plochu panelov a náklady na získané teplo sú jednotkovo vyššie. Ak je ohrev vody doplnkom, je to v poriadku, ale ako primárny účel fotovoltaických panelov to nie je to najvhodnejšie.

Elektrina – fotovoltické panely

Kedy je teda zaujímavé uvažovať o fotovoltaických paneloch? Predovšetkým ak miniete dosť elektriny práve vtedy, keď svieti slnko (teda v lete) a viete ju ideálne aj priamo spotrebovať. Či už máte klimatizáciu (ideálne – tá beží najviac v lete, kedy je najviac slnečného žiarenia), alebo napríklad čerpadlá, cirkuláciu/filtráciu v bazéne, závlahy alebo iné spotrebiče, ktorých využitie sa zhoduje s tým, kedy svieti slnko najviac. Ak ste však napríklad väčšinou cez deň v práci, nemali by ste túto elektrinu ako spotrebovať a opäť, skladovať túto elektrinu na večer a noc prináša len ďalšie komplikácie a náklady. Časy, kedy bude možné využiť na uskladnenie elektriny napríklad elektrické auto a jeho batérie, ešte nenastali. Ale práve toto je jeden z perspektívnych smerov využitia fotovoltaických panelov.

Takže ak dokážete veľkú väčšinu elektriny spotrebovať priamo počas dňa vtedy, keď svieti slnko, fotovoltaické panely môžu byť veľmi zaujímavým spôsobom, ako si túto elektrinu vyrábať doma a ešte na tom ušetriť.

Čísla sú čísla, ale nemenej dôležitý je pocit, keď si dáte namontovať solárne kolektory alebo fotovoltaické panely a pri každom pustení teplej vody alebo zapnutí vypínača si podvedome spomeniete, že tú teplú vodu alebo elektrinu máte vlastne „zadarmo“. Ten pocit nepopíšete, ale potvrdí vám ho takmer každý, kto ich doma má. Pocit, že šetríte nielen svoju peňaženku, ale zbytočne, naozaj zbytočne neplytváte tým, čo v podstate planétu zaťažuje. Iste, racionálne z globálneho hľadiska je to v asi úplne jedno, ale ten pocit…

3. Vykurovanie

A čo tak využiť na podporu vykurovania práve slnečnú energiu – či už získavať priamo teplo slnečnými kolektormi alebo cez elektrinu fotovoltaickými panelmi. Nech vám kto hovorí čo vám hovorí, pravda je taká, že v konečnom dôsledku to bude stáť veľmi veľa (čo je dobré pre predajcov), ale prínosy budú dosť malé. Jednoducho slnečného žiarenia je práve vtedy, keď kúrime, najmenej. Veď vlastne preto musíme kúriť, lebo je slnka málo. Takže žiaľ, vykurovanie riešiť pomocou slnka je stále a aj zostane okrajové a doplnkové. Aby to bolo zaujímavé, musel by existovať lacný spôsob, ako uskladniť energiu z leta na zimu, čo technologicky síce možné je, ale vôbec to nie je lacné.

Solárna energia sa na vykurovanie teda príliš nehodí, čo zostáva. Ako prvé sa určite zamerať na zníženie potreby vykurovania. Zateplenie, ak ešte nemáte, a tiež vyriešiť iné úniky tepla, napríklad oknami, strechou a pod. Pretože inak to je, ako keby ste kúrili, a pritom mali pootvorené okná. Ďalšie možnosti sú žiaľ pomerne drahé, prácne a komplikované riešenia.

Čo teda s dotáciami na kotly na biomasu a tepelné čerpadlá? Z hľadiska prevádzkových nákladov (bez nákladov na kotol a iné komponenty) je kúrenie drevom to najlacnejšie, nasleduje uhlie, potom plyn a úplne cenovo najhoršie je samozrejme vykurovať elektrinou. Ak doma kúrite pevným palivom, je pre vás z hľadiska nákladov a tiež aj pre životné prostredie vždy lepšie spaľovať namiesto uhlia drevo, štiepky alebo inú biomasu. Keď však kúrite alebo plánujete kúriť doma plynom, sami si odpovedzte, či by sa vám chcelo vzdať sa komfortu, ktorý poskytuje kúrenie plynom oproti kúreniu tuhými palivami. Teda využitie dotácií na kotly na biomasu bude rozumné a zaujímavé len pre niektorých, hlavne vtedy, ak chcú nahradiť starší kotol za účinnejší a nie je pre nich problém zaobstarať si a skladovať potrebné palivo – drevo, štiepky alebo inú biomasu.

Tepelné čerpadlá tiež môžu priniesť určité úspory, ale aby boli tieto úspory zaujímavé, sú potrebné pomerne vyššie investície a často aj náročné stavebné zásahy a úpravy. Jednoduché a cenovo najdostupnejšie tepelné čerpadlá využívajúce okolitý vzduch v zime príliš energie a úspor nevyprodukujú v porovnaní s nákladmi na ich prevádzku a zakúpenie. Tepelné čerpadlá majú tzv. vykurovací faktor (Coefficient of Performance) – teda koľko tepla dodajú v pomere k elektrickej energii spotrebovanej na ich pohon. Čím potrebujete dosahovať vyšší rozdiel teplôt, tým je tento faktor nižší. Napríklad pri rozdiele teplôt (požadovaná teplota vody – teplota okolia) okolo 20 – 25 °C to môže byť aj 4 – 5, ale ak je vonku pod nulou a potrebujete vodu na vykurovanie zohriať na 40 – 50 °C, tento faktor je často len 2 – 3. Navyše, je potrebné nízkoteplotné vykurovanie (napr. podlahové), ak máte klasické radiátory, tepelné čerpadlo by boli zbytočne vyhodené peniaze.

A navyše, tepelné čerpadlá potrebujú na svoj pohon elektrinu, ktorá je spomedzi energií na vykurovanie najdrahšia. Zoberte si, že kWh plynu stojí cca. 0,06 € a tepelné čerpadlo je poháňané elektrinou za cca. 0,15 €. Povedzme, že za 1 kWh spotrebovanej elektriny za 0,15 € vám tepelné čerpadlo pri faktore účinnosti 2,5 v zime dodá 2,5 kW tepla. Pritom 2,5 kW z plynu stojí rovnako zhruba tých 0,15 €. Takže čerpadlo by malo pracovať len ak dokáže dosiahnuť minimálne takýto faktor, a tým pádom to je len doplnkový zdroj, ktorý vám celú zimu aj tak nepokryje. Navyše celá technológia nie je lacná, a ani dotácie to príliš „nezachránia“.

Aby boli úspory ako-tak zaujímavé, je potrebný nejaký zdroj nízkopotenciálneho tepla s teplotou aspoň 5 – 10 °C a na to sa využívajú vrty alebo zemné kolektory, pretože v hĺbke už od cca. 2 – 3 m v zemi je stabilná teplota po celý rok pribl. 10 °C. Ich vybudovanie však stojí rádovo tisíce eur, a to nerátame náklady na samotné tepelné čerpadlo.

Veterné turbíny

A napokon, pre úplnosť, veterné turbíny sú síce tiež perspektívny smer získavania ekologickej energie, ale predovšetkým vo väčšom meradle a na domoch sa uplatnia minimálne.

Zdroj: http://www.quest.sk/setrenie-energie-odkial-zacat/